Havranie obyčaje

Autor: Tomáš Čejka | 27.12.2011 o 15:52 | (upravené 27.12.2011 o 16:04) Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1235x

Prví havraní prieskumníci sa do miest vkrádajú s príchodom studených októbrových rán. Ani sa nenazdáme a odrazu sú všade. V meste ich nájdeme v parkoch, na sídliskách a všade tam,kde sa nablízku nachádza nejaký zdroj potravy. Na vidieku sa najčastejšie zlietavajú na polia a zbierajú posledné zrnká tohoročnej úrody.

Veľa ľudí si myslí, že havrany na zimu zostávajú doma. Nie je to pravda, hoci nejde o klasické sťahovanie sa do južných krajín. V skutočnosti ku koncu jesene nastáva akási výmena stráží. Naše slovenské havrany odlietajú do západnej Európy a uvoľňujú miesto kolegom z východu a severovýchodu. Takže tie niekoľkotisícové kŕdle, roztrúsené po poliach či pri sídliskových kontajneroch, sú vlastne havrany s poznávacími značkami poľskými, estónskymi či lotyšskými, medzi ktorými sa občas objavia vytrvalci, ktorí prileteli až z ďalekého Uralu.

Nocoviská

Havranie nocovisko neraz zaberá plochu sedem hektárov a stromy na jeho území prichýlia až 135 000 jedincov. Stadiaľ odlietavajú zavčasu ráno za potravou, ktorú nachádzajú pri ľudských príbytkoch. Tie sú od nocľahárne vzdialené väčšinou tak dva až tri kilometre. Havrany sú však neraz veľkí vytrvalci: Kvôli pochúťkam sú ochotní zdolať hoci aj dvadsaťpäť, výnimočne dokonca päťdesiat kilometrov. Za nocovisko si volia často najmä lužné lesy. Podvečer tu možno pozorovať, ako v mohutných kŕdľoch nalietavajú na najvyššie konáre stromov. Minulý rok sme so synom skúšali počas prechádzok po petržalskom nábreží Dunaja odhadnúť, koľko havranov je v jednom kŕdli. Narátali sme ich od oka okolo pätnásť tisíc. Najskôr krúžili nad stromami Pečnianskeho lesa a potom sa s veľkým krikom pousádzali do korún starých topoľov. V minulosti sa havrany z Bratislavy na noc zlietali najmä do lužných lesov v oblasti Vlčieho Hrdla. Či sa tam usalašili aj v tomto roku, zatiaľ neviem. Na zisťovanie je však času dosť, veď svoje zimoviská začnú opúšťať koncom februára až začiatkom marca. Vtedy príde čas, keď nastane druhý diel veľkého sťahovania havranieho národa. Odrazu len z miest znenazdajky zmiznú poslední mohykáni, aby uvoľnili teritórium prvým jarným prisťahovalcom iných mestských vtáčích druhov. Na rozdiel od kriku, ktorý sprevádza každodenné havranie prelety z nocoviska za potravou a späť, na jar sa zo scény vytrácajú potichu a nenápadne.

 

havrany_f.jpg

Havrany na Dunajom (foto: M. Jaslovský)

 

Tanec pred spaním

Havrany majú vysoko vyvinuté sociálne správanie. V kolóniách spoločne nielen nocujú a zimujú, ale aj hniezdia. Pozorovanie ich príletu na nocovisko patrí k najúchvatnejším prírodným zážitkom. Je to obrovský a veľkolepý rituál, o zmysle ktorého sa ornitológovia stále dohadujú.

Pravdepodobne však ide o upevňovanie sociálnych väzieb. Predstavenie začína tým, že väčšina jedincov prilietavajúcich z rôznych smerov, sa najprv zhromaždí na okolitých stromoch. Časť z nich nezosadne, ale zostáva vo vzduchu, kde vytrvalo krúžia. O chvíľu si úlohy vymenia, tie čo sedeli na konároch, vzlietnu, tie čo lietali, zosadnú. Týmto spôsobom sa postupne striedajú a v akýchsi rytmických vlnách sa pomaly posúvajú k nocovisku. Táto dynamická mexická vlna pokračuje aj po prílete do cieľa. Konáre stromov často praskajú pod ťarchou desiatok tiel, a potom sa naraz oslobodzujú. Havrany zoskupené v kŕdli vo vzduchu predvádzajú zložité akrobatické tance a všetko je podfarbené dramatickým ohlušujúcim krákaním. Pohyb ustáva až za tmy, ale ešte dlho do noci sa doďaleka ozýva krákanie a hašterenie. Ťažko si možno predstaviť, že by tento chaotický, ale maximálne organizovaný roj slúžil len k tomu, aby sa havrany postupne usadili a uložili k spánku. Rovnako tak len ťažko možno vysvetliť, že niekoľko desiatok tisíc havranov náhle z roka na rok zmení svoje nocovisko, čo sa občas stáva. Jasné tiež nie je, prečo tieto inteligentné vtáky venujú svojim hromadným vzdušným rituálom toľko času a energie. Rituály sú síce v živočíšnej ríši bežné a vo všeobecnosti im živočíchy venujú nemálo energie, väčšinou však ide o niečo, do čoho sa oplatí investovať. Hoci aj preto, že všetko to zdanlivo nekoordinované divadlo je bezprostredne spojené s obradmi sprevádzajúcimi akt dobýjania samičky a neskôr párenie. To však v prípade rituálnych havraních tancov na dobrú noc nepripadá do úvahy. Skôr sa zdá, ako by celý kŕdeľ bol akýmsi organizmom, ktorý sa ako celok rozhoduje a ako celok koná.

Havrany sa chystajú na nocovanie.

 

Debužírovanie

Českí ornitológovia zisťovali, čo z mestského odpadu havranom chutí najviac. Na prvých priečkach sa umiestnil psí trus. Chúťky čiernych operencov sa zmenili v poprevratových rokoch spolu s prienikom granulovaných psích krmív, ktoré sú doslova nabité živinami. Vplyvom kvalitnejšej stravy v miske našich domácich chovancov sa zákonite zmenil pomer nestrávených živín v ich truse. Odkedy na to prišli aj havrany, za úsvitu netrpezlivo prešľapujú na trávnikoch, čakajúc na finálne produkty ranného venčenia. Niektorí odvážnejší jedinci vyžierajú trus rovno spod psích chvostov.

Gumkofília

Český ornitológ David Storch píše, že havranie nocovisko nájdeme počas dňa pomerne ľahko. Stačí sa poprechádzať po lužnom lese a sústredene pozerať na zem. Neklamnou stopou vraj sú, aj keď to znie neuveriteľne, státisíce malých gumičiek, ktoré sú rozosiate po zemi medzi havraními vývržkami. Prečo havrany žerú gumičky, zatiaľ nikto nevie. V každom prípade, ak vám niekedy vŕtalo hlavou, kam sa nenávratne strácajú všetky pestré gumičky a vy v rannom strese nemáte čím zopnúť vlásky svojej dcéry, spomeňte si na havrany. Veď možno Rumburak nebol jediný, kto dokázal na seba zobrať podobu tohto tmavého operenca, aby mohol nenápadne vletieť otvoreným oknom do bytu hoci aj na deviatom poschodí. Len prosím ornitológov, nech mi nepíšu, že to bol krkavec.

 

(Článok vyšiel v mierne upravenej forme v časopise .týždeň)

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?