Pred polstoročím nafúkli Beatles Gumovú dušu

Autor: Tomáš Čejka | 7.10.2015 o 14:30 | (upravené 7.10.2015 o 17:31) Karma článku: 4,30 | Prečítané:  528x

V týchto októbrových dňoch, pred päťdesiatimi rokmi, nahrávali The Beatles piesne na album Rubber Soul (Gumová duša). Výnimkou je skladba Wait, ktorej základ nahrali už v júni 1965.

Napriek tomu, že sa isté náznaky zmeny hudobného smerovania skupiny objavili už na predchádzajúcej platni Help! (najmä skladby Ticket To Ride a Yesterday) až album Rubber Soul zreteľne vybočuje z infantilného a v podstate hudobne primitívneho obdobia. Na rozdiel od nasledujúcich álb Revolver a Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, ktorých piesne sú väčšinou poznačené užívaním drog (najmä Lennon vtedy frčal takmer každý deň na LSD), piesne na Rubber Soul skladali s relatívne čistými hlavami. Texty už nie sú plné banalít ako napr. v She Loves You alebo I Wanna Hold Your Hand. Beatles začali hľadať aj nové zvuky nástrojov – výsledkom bola napríklad McCartneyho boostrovaná basgitara, Martinovo prehrávanie klavírneho sóla zmenenou rýchlosťou v In My Life, tak aby dosiahol barokový zvuk.
Jednotlivým pesničkám nechýba hravosť, čo sa odráža už aj v názve albumu, ktorý je narážkou na vtedy veľmi módny soul. V skladbe Girl spievajú Beatles v sprievodných vokáloch „tit, tit, tit, tit“, pričom je málo pravdepodobné, že by išlo o erotickú narážku na sýkorku. Erotické narážky sú zjavné aj v skladbe Drive My Car. Okrem už spomínanej skladby Wait patria k prvým nahrávaným Run for Your Life (12. október 1995), základ pesničky Norwegian Wood (12. 10.) a Drive My Car (13. 10.). Album bolo nahraté za štyri týždne, v Británii vyšlo 3. decembra 1965 (pred Vianocami), v Amerike o tri dni neskôr.

Zaujímavosti 
Vypichnem len zopár drobností. Ak by ste mali záujem o ďalšie hudobno-technické detaily v jednotlivých skladbách, odporúčam vynikajúcu knihu Iana MacDonalda (pozri použitú literatúru). 

Drive My Car – skladbu nahrali počas neobyčajne dlhej večernej sekvencie, bola prvou, ktorá trvala až do ranných hodín. McCartney prišiel, ako takmer vždy, na nahrávane dobre pripravený, so svojou predstavou aranžmánu. Harrison však v tom období počul kdesi vtedajší hit Respect Otisa Reddinga a pretože pochopil spriaznenosť medzi obidvoma skladbami, navrhol podobnú, v hĺbkach hranú gitarovú riffovú linku, ktorá bola zdvojená basgitarou. Nahrávanie tejto linky im zabralo väčšinu nahrávacieho času, potom ju spolu s Ringom nahrali ako rytmickú stopu a zvyšok, vrátane vokálov, bol nahratý neskôr. Svojim paralelne prebiehajúcim trojdielnym refrénom, komplikovaným bicím partom a divokým, neučesaným gitarovým sólom patrí Drive My Car k jednej z najlepšie zaranžovaných skladieb kapely a takisto jednou z najúčinnejších úvodných pesničiek na ich albumoch.  

Norwegian Wood – prvá pieseň Beatles, kde je text dôležitejší než hudba. Lennon tu trocha vykráda texty Boba Dylana, ktorý to pochopil a odpovedal na to Lennonovi paródiou nazvanou 4th Time Around (Po štvrtý raz dokola). V záverečných veršoch spieva: I never asked you for your crutch / Now don’t ask for mine (nikdy som ťa nežiadal o tvoju barličku, tak teraz nechci ty tú moju). Z Lennona si potom ostatní Beatles robili srandičky (okrem McCartneyho, ktorý spolutvoril text), rovnako a z jeho dylanovskej šiltovky, ktorú preto od tej chvíle prestal Lennon nosiť. McCartney prispel podľa jeho vlastných slov do text len poslednými tromi veršami o vyhoretom dome, pravdepodobne z toho vznikol aj nový názov, pôvodný bol This Bird Has Flown. Text je vraj inšpirovaný milostným románikom, ktorý Lennon prežil s istou novinárkou. McCartney prispel aj hudobne – prostrednou osmičkou, ktorá je v E moll. V interview pre Rolling Stone z roku 1970 to Lennon potvrdil. Harrison v tejto skladbe po prvý raz použil sitár, ku ktorému ho priviedol svojim vzorom David Crosby z kapely Byrds. Ringo tu hrá, okrem tamburíny a maracas, aj na prstové činely.  

You Won’t See Me­ – pesnička založená na vtedajšom hite soulovej zostavy The Four Tops It’s The Same Old Song. McCartney transponoval akordy o malú terciu pod originál (B-D-A namiesto E-F-D), ale aj tak sa mu to nepodarilo úplne zamaskovať. Text je poznamenaný McCartneyho rozčarovaním zo vzťahu s Jane Asherovou, ktorá ho vtedy dočasne opustila, aby skúšala v bristolskom divadle.  

Nowhere Man – Harrison tu hrá na svojom novom Sonic Blue Fender Stratocasteri, ktorý spolu s telecastrom z ružového dreva vystriedal na štúdijových stojanoch gretsche a rickenbackery.  

Think For Yourself – veľmi špecificky zmixovaná nahrávka – je vybavená dvomi basgitarami – jednou nahratou konvenčne cez zosilňovač Vox a druhou prehnanou cez efektovú jednotku a nahratou priamo do mixpultu. Tento prebudzovací prístroj vyrobili špeciálne pre tento účel technici štúdia Abbey Road, nebol to teda sériovo vyrabaný fuzz-box, ktorý použil po prvý raz Keith Richards v skladbe Satisfaction.

Michelle – napriek tomu, že Michelle sa často prisudzuje McCartneymu, ide opäť o spoluprácu s Lennonom, hoci McCartney odviedol na skladbe väčšinu skladateľskej, hráčskej a aranžérskej práce. Lennon vzal verš z pesničky Niny Simone Put On Spell On You a vložil ho spolu s vášnivým výbuchom triol (I love, I loveyou, I love you) do F-mollovej strednej časti. Na zvyšku spolupracovali potom už s McCartneym. Autorkou francúzskych prekladov niektorých veršov je žena Lennonovho priateľa zo školy Ivana Vaughana. McCartney tu hrá po prvý raz sólo na basgitaru.    

What Goes On – jednoduchá Lennonova skladba, jej skoršiu verziu nahrali už 5. marca 1963 na frekvencii pre From Me To You, ale nakoniec ju z časových dôvodov nedokončili, exhumovali ju na konci roku 1965, pričom McCartney k nej pridal jednu štrnásťtaktovú slohu. Ringo, spievajúci svojim klasickým unaveným monotónnym štýlom, zložil k pesničke celý text. Pesnička je tak trocha vata, bez ktorej by sa album pokojne zaobišlo.

I’m Looking Through You – podobne ako v You Won’t See Me (a We Can Work It Out) ide o stvárnenie trhlín vo vzťahu McCartneyho a Jane Asherovej. McCartney trval na troch oddelených nahrávaniach tejto skladby. Prvá verzia bola pomalšia a hĺbavejšia. Znalec hudby The Beatles Mark Lewisohn ju označil za jednu z najlepších alternatívnych nahrávok v archíve EMI. Škoda, že sa nedostala na album namiesto rýchlejšej verzie, ktorá je nepríjemne šmrncnutá country & westernovým štýlom. Ringo tu, okrem bicích a tamburíny, vyklopkáva rytmus do organu Vox Continental. 

In My Life – Lennon bol na túto pesničku vždy hrdý, považoval ju za svoju prvú skutočnú skladbu, okrem harmónie v slohe a prostrednej osmičke, ktoré priznával McCartneymu (v skutočnosti v skladbe žiadne prostredná osmička nie je:). McCartney však po čase povedal, že si vzal Lennonov text ku klávesom (novšiemu mellotrónu) a spravil hudbu od začiatku až do konca. Vertikálna štruktúra skladby, taká typická pre Cartneyho, by tomu zodpovedala. George Martin neskôr nahral sólo na klávesy tak, že na elektrické piano a nahral svoj part na polovičnú rýchlosť, čím získal pri normálnom prehratí tenký zvuk podobný cemballu. Tento nápaditý barokový pastiš ukončil vtipnými vytratením do glissanda.

Wait – kompozične pomerne nezáživná skladba, na ktorej je zaujímavá snáď len technika Ringovho bubnovania, ktorý sa vyžíva v zmenách rytmu a nálady medzi slohou a refrénom a ponúka jeden z unikátnych Ringových prechodov, na ktorý s láskou spomínajú popoví bubeníci: úsečné švihnutie do zatvorenej hi-hatky, nasledované triolovým dunením na podladený malý tom-tom. 

If I Needed Someone – v tej dobe najúspešnejšia Harrisonova skladba. Gitarová figúra je jednoznačne odvodená od The Bells of Rhymney skupiny Byrds. Harrison však využíva najmä nové poznatky o indickej hudbe, najmä o drone (tónickom A, ktoré pretrváva pod zmenou na G dur v refréne), takže gitara tu funguje ako akási tambura s vysokým ladením. Harrisonova synkopovaná mixolydická melódia, postavená proti tomuto držanému basu, dodáva slohe a refrénu atmosféru nekonečného vzostupu, ktorý je spolu so zvonu podobným hlaholením jeho dvanásťstrunového Rickenbackera Fireglo a anjelským sborom v trojdielnej blokovej harmónii vytvára napínavý efekt.   
Bohužiaľ, skladba kvôli nedostatkom kontrastov upadá rýchlo do monotónnosti, podobne ako väčšina Harrisonových vecí. Jeho skladateľská tvrdohlavosť, spolu s jeho lpením na skostnatelých hudobných postupoch, ho zreteľne izoluje od skladateľského rozletu McCartneyho a Lennona.

Literatúra:
(1) MacDonald, I. 1996: Revoluce v hlavě – Beatles, jejich písně a 60. léta. – Volvox globator, Praha, 397 pp. 
(2) Turner, S. 1999: Jak vznikaly písně The Beatles. – Svojtka&Co., Praha, 271 pp.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?